|
Doc. MVDr. Valent Ledecký CSc., Univerzita veterinárneho lekárstva, Komenského 73, 041 81 Košice, Klinika chirurgie, ortopédie a röntgenológie, e-mail: ledecky@uvm.sk, tel: + 421 903 60 60 16 ( snímky: archív autora ) - prevzaté zo stránky www.nemecky-ovciak.sk
DYSPLÁZIAbedrového kľbu u psov Medzi kľbové ochorenia patrí aj dysplázia bedrových kľbov psov. Je to ochorenie, ktoré sa vyskytuje len pri veľkých a ťažkých plemenách psov. Pri malých plemenách sa nevyskytuje, s výnimkou ojedinelých prípadov. Je to ochorenie dedičné, preto sa môže prenášať z rodičov na šťeňatá. Nie je to ochorenie vrodené - to znamená, že šťeňatá sa rodia so zdravými kľbmi, ale vplyvom vonkajších podmienok sa u psa s génmi na dyspláziu môže toto ochorenie vyvolať po narodení. Pri dysplázii bedrového kľbu je zvýšená pohyblivosť a voľnosť kľbu medzi stehnovou kosťou a acetábulom. Tým sa začínajú vytvárať podmienky na rozvoj degeneratívnych procesov v postihnutom kľbe s prejavmi bolestivosti. Psy s dyspláziou bedrového kľbu môžu po námahe krívať a odmietajú skákať cez prekážky. Medzi najnáchylnejšie plemená na toto ochorenie patrí NEMECKÝ OVČIAK a LABRADOR RETRIEVER. Psy s výskytom dysplázie z klinického hľadiska môžeme rozdeliť na tri skupiny. Mladé psy so subklinickou formou dysplázie Mladé psy s klinickými prejavmi poruchy pohybu Dospelé psy s artrotickými zmenami na bedrovom kľbe
Do prvej skupiny patria psy vo veku od 4 - 14 mesiacov, bez klinických príznakov dysplázie, ale môže sa diagnostikovať náhodne. V druhej skupine sa klinické príznaky rozvinú práve v tomto období. Pes má problémy so vstávaním, nemá chuť sa pohybovať, alebo byť zaťažovaný a značné problémy mu robí chôdza do schodov a zo schodov. Do tretej skupiny ôžeme zaradiť psov vo veku nad 15 mesiacov už s výskytom degeneratívnych chorôb na bedrovom kľbe, ako výsledkom nadmernej laxity kľbu. Kľbová chrupka je opotrebovaná a podchrupkové tkanivo reaguje zvýšenou produkciou kostného tkaniva v okolí postihnutého kľbu. Diagnostika dysplázie bedrových kľbov sa nateraz môže vykonať len pomocou röntgenologického vyšetrenia. Vyšetrovaný pes - suka musia mať min. 12 mesiacov. Počas vyšetrenia (snímkovania) je pes v celkovej anestézii. Takmer všade vo svete sa doteraz používa poloha psa ležiaceho na chrbte, s panvovými končatinami natiahnutými smerom dozadu. Poloha panvy musí byť symetrická, čo vytvára nároky na dobrú a správnu fixáciu. Na bedrovom kľbe sa posudzuje hlavne postavenie hlavice stehnovej kosti a kľbovej jamky. Hľbka kľbovej jamky a stupeň zasunutia hlavice sa merajú podľa Norbergovho uhla. Tento uhol pri zdravom kľbe má mať minimálne 105°. Hodnotíme aj ďalšie možné zmeny, ako predný a horný okraj kľbovej jamky, prítomnosť exostóz - kostných výrastkov, šírku kľbovej štrbiny a tvar hlavice stehnovej kosti. Tieto zmeny sa vyskytujú vtedy, ak je laxita kľbu väčšia. Pre objektivizáciu hodnotenia sa používa bodový systém, ktorý uľahčí hodnotiteľovi zaradiť psa do určitého stupňa dysplázie. U nás používame 5° škálu. A stupeň znamená, že pes je bez dysplázie B stupeň je prechodný a znamená, že pes nemá dyspláziu, ale jeho kľb ešte vykazuje malé zmeny C stupeň znamená slabú dyspláziu D stupeň stredná dysplázia E stupeň silná dysplázia
 |  |  |  | zdravé bedrové kľby | slabá dysplázia | stredná dysplázia | ťažká dysplázia |
DYSPLÁZIAlakťového kľbu u psov Dysplázia lakťového kľbu je pojem na označenie poruchy vývoja kostí, ktoré tvoria lakťový kľb v období od narodenia po dosiahnutie dospelosti (12-18 mesiacov). Táto porucha sa vyskytuje hlavne pri veľkých plemenách psov s určitou plemennou predispozíciou. Medzi také plemená patrí zlatý retriever, rotwailer, bernský salašnícky pes, labrador retriever, ridgeback. Ojedinele sa dysplázia lakťa môže vyskytovať aj pri iných plemenách psov. Medzi jej hlavné klinické prejavy patrí krívanie rôznej intenzity, hlavne po odpočinku a vstávaní, ako aj po dlhšej únavnej chôdzi. Pes sa po vstávaní a krátkom krívaní rozchodí a krívanie sa väčšinou nepozoruje. U psov s dlhou srsťou lokálny opuch nepozorujeme. Lakťový kľb je naplnený vnútrokľbovou tekutinou vo väčšom rozsahu, hlavne pri chronickom priebehu dysplázie. Na dobrý zdravotný stav kľbu má vplyv vývoj po narodení, ale hlavne v období najintenzívnejšieho rastu, v období 4-8 mesiacov veku psa. Aj prvé klinické príznaky dysplázie sa prejavujú v tomto období. Detailné anatomické zloženie lakťového kľbu je znázornené na obr z pohľadu predo-zadného a z pohľadu vonkajšieho. 
Z hľadiska porúch rastu kostí a vývoja kľbovej chrupky sú dôležité nasledujúce miesta na lakťovom kľbe: kľbová plocha vnútorného epikondylu ramennej kosti, vnútorný korunkový výbežok lakťovej kosti a zobákovitý výbežok proximálnej metafýzy lakťovej kosti. Sú to predilekčné miesta, kde sa vyskytuje porucha rastu dlhých rúrovitých kostí a vnútorného epikondylu. Nasúmernosť a nesúlad jednotlivých kostí v lakťovom kľbe ( inkongruita ) sa vyskytujú tiež pri poruche rastu vretennej a lakťovej kosti pri poškodení rastových platničiek na ich epifýzách. Rast týchto dvoch kostí je nesúmerný. Inkongruita v lakti spôsobuje nerovnomerné zaťažovanie a opotrebovanie kľbových chrupiek. Je to štartér rozvoja osteoartrózy kľbu - degeneratívneho ochorenia. Osteoartróza sa rozvíja aj pri nesprávnom vývoji kostí a chrupky v lakťovom kľbe. Dysplázia lakťového kľbu je komplex chorôb na kostiach a kľbových chrupkách, príčinou ktorých je: nespojený processus anconeus, uvoľnený processus coronoideus, osteochondritis dissecans, inkongruita lakťového kľbu pri poruchách rastu vretennej a lakťovej kosti.
Za prvotnú príčinu vzniku dysplázie lakťového kľbu sa považuje osteochondróza - generalizované ochorenie kostry psa v mladom veku, ktoré má svoju heritabilitu - vyššia pravdepodobnosť výskytu u šteniat, ktorých rodičia boli postihnutí dyspláziou lakťa. Nespojený processus anconeus ( okovcový výbežok ) Choroba je výsledkom porúch na epifyzárnej chrupavčitej platničke, ktorá sa v priebehu rastu nepremení na kosť, a tak nedôjde k spojeniu processus anconeus s metafýzou lakťovej kosti. Tento ankoneálny výbežok zostáva spojený len fibróznym tkanivom, alebo môže byť úplne oddelený od lakťovej kosti. Takto nespojený kostný výbežok je čiastočne alebo úplne voľný, pri ohybe v lakťovom kľbe spôsobuje jeho nestabilitu a dochádza k poškodeniu kľbovej chrupky. Tento okovcový výbežok má význam pre stabilitu v kľbe pri zaťažení končatiny. Ak výbežok nie je zrastený s lakťovou kosťou, stabilita sa zmenšuje. U psov s normálnym vývojom lakťového kľbu sa okovcový výbežok s lakťovou kosťou spojí už vo veku 4-5 mesiacov. Ak po tomto období nedôjde k jeho kostnému spojeniu, potom sa kľb považuje za dysplatický. Prvé klinické prejavy vo forme odľahčovania sú končatiny v pokoji, krívanie až nenašľapovanie na končatiny. V behu psa sa začína prejavovať už vo veku 6-8 mesiacov, čo súvisí so začiatkom vývoja artrózy v kľbe. Kľb začína mierne opúchať, hlavne na jeho vnútornej strane, čo je výsledkom zápalu vnútornej membrány kľbového puzdra. Tieto príznaky rôznej intenzity majiteľ skoro pozoruje. Intenzita krívania sa zväčšuje, ak pes dostáva normálnu kŕmnu dávku alebo sa prekrmuje a súčasne má pre krívanie obmedzený pohyb. Začína priberať na hmotnosti, a tak sa zväčšuje záťaž na bolestivý kľb, takže krívanie sa zintenzívňuje. Tekéto psy a suky nemôžu byť zaradené do plemenitby, ale po chirurgickej terapii môžu slúžiť majiteľovi s určitými obmedzeniami. Diagnostika sa zakladá na: veku psa, klinickom a röntgenologickom vyšetrení, ktroé je rozhodujúce pre potvrdenie diagnózy. Ochorenie je väčšinou jednostranné. Nie je však zriedkavý ani obojsranný výskyt. Terapia je zásadne chirurgická a môže sa rozdeliť na dva postupy, podľa rozsahu artrózy v kľbe. Prvá metóda spočíva v odstránení nespojeného ankoneálnehovýbežku, zatiaľ čo druhá v spojení processus anconeus s metafýzou lakťovej kosti pomocou kostnej skrutky s následnou osteotómiou ulny. Uvoľnený processus coronoideus medialis ( vnútorný korunkový výbežok lakťovej kosti ) Korunkové výbežky lakťovej kosti obopínajú hlavicu vretennej kosti z vnútornej, ale aj z vonkajšej strany. Ich hlavná funkcia je stabilizovať spojenie týchto dvoch kostí. Vnútorný korunkový výbežok nemá sekundárne osifikačné jadro ani epifyzárnu rastovú platničku , ale rastie spolu s vretennou kosťou. Na tento vnútorný výbežok sa prenáša hmotnosť tela cez vnútorný epikondyl ramennej kosti v asi 25 percentách. V období 4-6 mesiacov veku psa dochádza k čiastočnému alebo úplnému uvoľneniu tohto vnútorného korunkového výbežku od lakťovej kosti. Môže sa pritom vytvoriť len trhlina v kľbovej chrupke na nosnej ploche korunkového výbežku. Všetky tri druhy poškodenia celistvosti korunkového výbežku spôsobujú rozvoj artrózy kľbu a s tým spojené klinické príznaky, ako je bolestivosť a krívanie. Priebeh ochorenia je rovnaký ako pri nespojenom processus anconeus. Toto ochorenie sa vyskytuje hlavne u bernského salašníckeho psa, rotvajlera, labradorského retrievera. Bola dokázaná dedičnosť tohto ochorenia. Ako príčina sa uvádza inkongruitný vývoj lakťového kľbu, ako aj osteochondrosis ( porucha premeny chrupky na kosž ). Majitelia psov v období 4-6 mesiacovveku pozorujú u postihnutých psov krívanie rôznej intenzity, ktoré závisí od typu poškodenia na korunkovom výbežku. Diagnostika nie je jednoznačná, pretože röntgenologické vyšetrenie lakťového kľbu (predo-zadná projekcia ) umožní diagnostikovať len úplné odlúčenie korunkového výbežku. Ostatné dva typy tohto ochorenia sa diagnostikujú artroskopicky ( zavedením svetelného lúča cez trubicu do kľbu a snímanie vnútra kľbu pomocou kamery ). Terapia je chirurgická a spočíva v odstránení uvoľneného korunkového výbežku. Tým sa odstráni trenie medzi výbežkom a lakťovou kosťou, ako aj výbežkom a vnútorným epikondylom humeru, ktoré vyvoláva artrózu kľbu a následnú bolestivosť. Podporná terapia je rovnaká ako pri predchádzajúcom ochorení. A - zdravý lakťový kľb B - dyspl.lakťového kľbu. biela tenká šipka-ostefyt na proc.anconeus, čierna šipka-uvoľnený proc.coronoideus, biela hrubá šipka-skleróza kosti C - biela šipka-nespojený processus anconeus, čierna šipka-inkongruita kľbu pri kľbovom záreze ulny. D - čierna šipka-artróza kľbu, biela šipka-uvoľnený proc.coronoideus autor: Doc. MVDr. Valent Ledecký CSc
|
