Na šľachtení dobermanna sa v  jeho rannom štádiu podieľali viacerí chovatelia. Vyšľachtenie sa vo všeobecnosti pripisuje  pánovi - Karl Friedrich Louis Dobermann (02. 01. 1834 - 09. 06. 1894), z nemeckého mesta APOLDA podľa ktorého dostal aj svoje meno DOBERMAN. 

Doberman bol oficiálne po prvý krát zapísaný do nemeckej plemennej knihy v roku 1893. Toto plemeno v nasledujúcich rokoch rýchlo získalo obľubu a v roku 1899 už bolo oficiálne známe ako Dobermannpinscher. V tom istom roku Otto Goeller, ktorý po smrti Karla Friedricha Luisa Dobermanna pri vývoji plemena zohral mimoriadne dôležitú úlohu, založil v Nemecku Medzinárodný lub Dobermannpinscherov a bol vypracovaný štandard plemena, ktorý v roku 1900 prijal Nemecký kynologický klub.

Pôvodne si Luis Doberman kládol za cieľ vyšľachtiť dokonalého strážneho psa, a to je dodnes hlavná črta, ktorou sa plemeno vyznačuje. Prvé dobermany takmer určite mali ťažko ovládateľnú a agresívnu povahu, ale americké chovy vačšinou z týchto pôvodých a typických vlastností vylúčili a výsledkom je priateľský a inteligentný pracovný pes.

Doberman si medzi ľuďmi vo všeobecnosti dosiaľ uchováva povesť agresívneho strážneho psa. Túto predstavu vo veľkej miere živí aj stvárnenie dobermana vo filmoch, najme v Amerike, kde spravidla vystupuje ako zúrivý a útočný strážny pes. Diváci si však neuvedomujú, že psy hrajú svoju úlohu rovnako ako ľudskí herci. Pretrvávajúca povesť plemena je však dostatočným dôvodom, aby sa doberman pokladal za vynikajúceho psa na odstrašovanie domových zlodejov. Nik so zdravým rozumom sa nevláme do domu, o ktorom vie, že je v ňom doberman, lebo nech by bol tento pes neviemako priateľský, keď niekto vojde do domu, vždy mohutne šteká, a mnohé dobermany sa správajú voči neznámym hosťom veľmi odmerane. Doberman vie neuveriteľným spôsobom uhádnuť, kto do domu smie a kto nie. Je to preň dôležité pretože pánov dom pokladá za svoj. Rovnako ochráni členov rodiny v dome aj vonku. Neobávajte sa chovať dobermana, ak máte malé deti. Bude ich jednoducho pokladať za čosi, na čo má dozerať. Azda väčšmi ako samotného psa budete musieť vychovávať svoje deti a viesť ich k tomu, aby ho rešpektovali. Pes uhryzne dieťa keď ho dieťa dráždi, alebo mu ubližuje, a nie preto, že by bol pes "od prírody" - zlý. Na dobermana treba dávať pozor, keď sa odrazu dostane do styku s deťmi, na ktoré nebol zvyknutý: je totiž prirodzene ostražitý pred všetkým, čomu nerozumie. Dobermany, ktoré odmalička vyrastajú s deťmi, sa zriedkavo správajú voči nim útočne.

Chov dobermanov usiluje o stredne veľkého psa, silného a osvaleného, ktorý má elegantné a ušľachtilé línie tela, ktorého vysoká inteligencia, vynikajúci čuch a rýchle nohy dávajú predpoklady pre mnohoraké využitie tohto ušľachtilého plemena.

Plemenný štandard FCI, platný v Slovenskej republike
DOBERMAN - iné názvy Dobermann, Dobermann pincher  Skupina: 2 - Pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske slašné psy   Sekcia 1: Pinče a bradáče          Patria tu plemená : Doberman, Malý, stredný, veľký bradáč, Trpasličí pinč, nemecký pinč, holandský bradáč    Podsekcia: Pinče  Dátum prijatia do FCI: 01. 01. 1955  Oficiálny dátum uznania štandardu, ktorým sa riadi plemeno: 14. 02. 1994  CACIB - idú čierni a hnedí spolu  Na získanie titulu ICH potrebuje skúšku
Pôvod:	Nemecko
Použitie:	sprievodný a pracovný pes, obranár
Celkový vzhľad:	doberman je stredne veľkej, mocnej a svalnatej postavy. Elegantné línie tela, hrdé držanie, temperamentná povaha a rozhodný výzor zodpovedajú ideálnemu obrazu psa.
Dôležité proporcie:	doberman je takmer kvadratickej stavby, čo platí hlavne pre psy. Dĺžka trupu (od hrudnej kosti po sedacie hrbolce) nemá vyť väčšia ako výška v kohútiku pri psoch o viac ako 5% a pri sučkách viac ako 10%.
Povaha:	doberman má byť priateľský a mierny, rodine veľmi verný a oddaný deťom. Vyžaduje sa stredný temperament a stredná ostrosť. Dôležitá je stredná miera podráždenia. Popri ľahkej ovládateľnosti a chuti pracovať sa cení výkonnosť, odvaha a tvrdosť. Okrem primeranej ostražitosti sa má oceňovať sebaistota a smelosť.
Hlava:
Temeno:	hlava je mocná, primeraná k stavbe. Zhora tvorí hlava tupý klin. Priečna línia temena má byť spredu takmer vodorovná, nemá klesať k ušiam. Takmer rovná línia prebiehajúca cez chrbát nosa a temeno klesá v miernom zaoblení k šiji. Nadočnicové oblúky sú dobre vyvinuté, ale nevystupujú, čelová brázda je ešte viditeľná. Výbežok medzitemennej kosti nemá byť nápadný. Pri pohľade spredu a zboku nesmú vystupovať líca. Postranné mierne klenutie hornej čeľuste a jarmových oblúkov musí byť harmonické s celkovou dĺžkou hlavy. Svalstvo na hlave je dobre vyvinuté.
Stop:	čelový sklon je slabý, ale zreteľne viditeľný.
Tvarová časť hlavy:
Ňucháč:	je dobre vyvinutý, skôr široký ako okrúhly, s veľkými otvormi, ale nemá vystupovať. Čierne psy majú čierny ňucháč, hnedé majú ňucháč primeraný k farbe srsti.
Papuľa:	musí mať správne proporcie k temenu a byť dobre vyvinutá. Papuľa je hlboká, kútiky siahajú dozadu k molárom. Papuľa musí byť aj v oblasti horných a dolných rezákov dosť široká.
Pysky:	pevne a hladko priliehajú a tvoria pri zavretej papuli čistú líniu. Tmavá pigmentácia pyskov je pri hnedých svetlejšia.
Čeľuste, chrup:	čeľuste sú silné a široké. Nožnicový zhryz, 42 zubov podľa normy, normálnej veľkosti. Chrup dospelého.                      Chrup šteňaťa.                   Zhryz.
Oči:	sú stredne veľké, oválne, tmavej farby. Hnedé psy môžu mať svetlejší odtieň očí. Dobre priliehajúce viečka. Okraj viečok je osrstený.
Uši:	sú vysoko nasadené, vztýčené a okupírované na dĺžku primeranú dĺžke hlavy. Ak je v niektorej krajine kupírovanie zakázané, majú sa posudzovať kupírované a nekupírované jedinci rovnako. (Žiadúce je stredne veľké, predným okrajom k hlave priliehajúce ucho).
Krk:	v pomere k hlave a telu má mať dobrú dĺžku. Je suchý a svalnatý. Jeho línie stúpajú a sú elegantne klenuté. Šija je hrdo vztýčená a ušľachtilá.
Telo:	Kohútik: zvlášť psy ho majú mať vysoký a dlhý, línia chrbta má od krížov stúpať.
Chrbát:	krátky a pevný, dobrej šírky a svalnatý.
Bedrá:	sú široké a svalnaté. Suky môžu mať bedrá trochu dlhšie, aby bolo dosť miesta na struky.
Kríže:	majú od krížovej kosti po koreň chvosta nepatrne, skoro nebadane klesať, sú dobre zaoblené, ani rovné, ani prudko klesajúce. Kríže sú široké so silným svalstvom.
Hrudník:	dĺžka a šírka hrudníka musí byť v správnom pomere k dĺžke trupu, rebrá sú mierne zaoblené a hĺbka hrudníka má byť asi polovicou výšky v kohútiku. Hruď je široká, s dobrým predhrudím.
Brucho:	od konca hrudnej kosti po panvu je brucho vtiahnuté.
Chvost:	je vysoko nasadený a krátko kupírovaný, ponechávajú sa dva viditeľné stavce. V krajinách so zákazom kupírovania môže zostať chvost prirodzene dlhý.
Končatiny: Predné:     Predhrudie:
Všeobecne:	predné končatiny sú pri pohľade zo všetkých strán postavené takmer úplne rovno, t.j. zvislo na zem a sú silné.
Plecia:	lopatky tesne priliehajú, sú dobre osvalené na oboch stranách hrebeňa lopatky a prečnievajúce tĺne chrbtice. Sú pokiaľ možno šikmé a položené dozadu, uhol krovine je asi 50 stupňov.
Rameno:	dobré dlhé, svalnaté, s lopatkou tvorí uhol asi 105 až 110 stupňov.
Lakte:	priliehavé, nie vytočené.
Predlaktie:	silné a rovné, svalnaté. Dĺžka je v harmónii s telom.
Zápästie:	silné.
Záprstie:	silné kosti, pri pohľade stredu rovné, zboku iba naznačené zošikmenie do 10 stupňov.
Predné labky:	labky sú krátke a uzavreté. Prsty sú klenuté (mačacia). Pazúriky krátke, čierne.
Končatiny: Zadné:
Všeobecne:	pre výrazné svalstvo panvy a krížov pôsobí doberman pri pohľade zozadu široko a zaoblene. Svalstvo smerujúce od panvy ku stehnám a predkoleniam vytvára dobrú šírku v oblasti stehien, kolien a predkolení. Mocné zadné končatiny sú rovné a paralelne postavené.
Stehno:	dlhé a široké, so silným svalstvom. Dobre zauhlené bedrové kĺby. Uhol k horizontále asi 80 až 85 stupňov.
Kolená:	časť okolo kolena je silná, vytvorená stehnom, predkolením a jabĺčkom. Kolenný kĺb je asi 130 stupňov.
Predkolenie:	stredne dlhé, je v harmonickom súlade s dĺžkou zadnej končatiny.
Päty:	stredne silné, paralelné. Predkolenie spája s podpätím uhol asi 140 stupňov.
Podpätie:	je krátke a stojí kolmo na zem.
Zadné labky:	ako pri predných labkách sú prsty zadných labiek krátke, klenuté a uzavreté. Pazúriky krátke a čierne.
Pohyb:	má mimoriadny význam pre výkonnosť, ale aj pre exteriér. Krok je elastický, elegantný, pružný, voľný a výdatný. Predné končatiny vykračujú ďaleko dopredu. Zadné končatiny pružne vykračujú ďaleko dopredu s výdatným záberom. Pravá predná a ľavá zadná končatina sa naraz dvíhajú od zeme. Chrbát, šľachy a kĺby sú pevné.
Koža:	všade tesne prilieha a je pigmentovaná.
Osrstenie:
Vlastnosti srsti:	srsť je krátka, tvrdá a hustá. Tesne a hladko prilieha a je všade rovnako hustá, bez podsady.
Farba:	je čierna, alebo hnedá s hrdzavočerveným, ostro ohraničeným pálením. Pálenie sa vyskytuje na papuli, ako škvrny na lícach a nad očami, na hrdle, dve škvrny na hrudi, na predlaktiach a labkách, na podpätiach a na stehnách, na sedacích hrbolcoch.
Veľkosť	psy: 68 až 72 cm                  sučky: 63 až 68 cm      (výška v kohútiku)
a hmotnosť:	psy: 40 až 45 kg                  sučky: 32 až 35 kg
Psy musia mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky plne zostúpené!

Chyby:	Každá odchýlka od vymenovaných bodov sa má posudzovať ako chyba, ktorej hodnotenie priamo závisí od veľkosti odchýlky.
Celkový vzhľad:	nevýrazný pohlavný dimorfizmus. Málo substancie, príliš ľahký alebo ťažký, vysokonohý, slabé kosti.
Hlava:	príliš mohutná, úzka, krátka alebo dlhá, príliš výrazný alebo nevýrazný stop, rímsky nos, spadajúca línia temena, slabá čeľusť, okrúhle alebo štrbinové oči, svetlé oči, výrazné líca, voľné pysky, otvorené, zapadnuté oči, príliš vysoko alebo nízko nasadené uši, otvorené kútiky.
Krk:	príliš krátky, s lalokom, jelení, neharmonický, príliš dlhý.
Trup:	voľný chrbát, klesajúce kríže, sedlový alebo kaprí chrbát, primálo alebo priveľmi klenuté rebrá, nedostatočná hĺbka alebo šírka hrudníka, dlhý chrbát, chýbajúce predhrudie, príliš vysoko alebo nízko nasadený chvost, príliš vtiahnuté alebo povolené brucho.
Končatiny:	príliš slabé alebo silné zauhlenie, voľné lakte, neštandardná poloha a dĺžka kosti a kĺbov, v postoji labky pri sebe alebo od seba, kravský postoj, nohy do O, päty spolu, otvorené alebo mäkké labky, zakrpatené prsty, svetlé pazúriky.
Osrstenie:	príliš svetlé, neohraničené alebo špinavé pálenie, príliš tmavá maska, veľké čierne fľaky na končatinách, nepatrné alebo priveľké škvrny na prsiach. Dlhá, mäkká, matná a vlnovitá srsť, slabo osrstené alebo holé miesta. Veľké víry srsti, viditeľná podsada.
Povaha:	nedostatočne sebavedomý, príliš temperamentný, príliš ostrý, príliš nízka alebo vysoká hranica vzrušenia.
Veľkosť:	odchýlky od stanovenej výšky viac ako 2 cm treba pri ocenení zohľadniť.
Pohyb:	kolísavý, cupotavý, zviazaný pohyb a mimochod.

Diskvalifikujúce chyby - vylučujúce z chovu:
Všeobecne:	vyslovene opačný pohlavný výraz.
Oči:	žlté dravčie alebo rôznofarebné.
Chrup:	predhryz, kliešťový zhryz, podhryz, chýbajúce zuby.
Osrstenie:	biele škvrny, vyslovene dlhá a vlnovitá srsť, riedka srsť a lysiny.
	Sfarbenie ako modrá, biela a izabela.
Povaha:	bojazlivé, nervózne a agresívne psy.
Veľkosť:	psy väčšie alebo menšie viac ako 2 cm oproti štandardu.
U psov	anorchid (bez semenníkov)
	monorchyd (iba jeden semenník)
	kryptorchid (nezostúpené semenníky)

.